História školy

Prázdniny uplynuli ako voda. Napriek pomoci mojich blízkych priateľov nám stále chýbalo niekoľko dní. Ešte to chcelo natrieť tam lavicu, tam stôl, presadiť kvietky, všeličo zariadiť. V posledný večer prázdnin asi o 21. hodine nám priniesli z firmy Stemp tabuľku na dvere a zvonček s vygravírovaným logom a nápisom BellAmos – Súkromná základná škola. Posledné šampanské, posledné poďakovania priateľom a predo mnou neznámo.

 

V škole som bola už ráno o šiestej. Slávnostnú recepciu mi pripravila moja sestra Mária. Už o pol ôsmej prichádzali prví hostia – priatelia združení okolo kráľa Abecedára, bývalé kolegyne zo štátnej školy, ich pán riaditeľ Libo a tajomníčka Marika Žužičová, ktorá bola mojou hlavnou poradkyňou. Prvý september odjakživa vyvolával vo mne slávnostné pocity, ale tento prvý september, to bolo niečo úplne iné. Uvedomovala som si, že sa začína nová etapa môjho života, nová zodpovednosť. Nielen za vzdelávacie výsledky, ale aj za chod školy a všetko, čo s tým súvisí. Vtedajší viceprimátor mesta Ing. Dušan Laššák zazvonil symbolicky naším zvončekom začiatok nového školského roku a poprial našej škole na jej neľahkej ceste veľa šťastia. Vtedy sme ani netušili, ako to šťastie budeme potrebovať.

A tak sa začala naša púť za vedomosťami. 11 prváčikov nasadlo do vláčika plného vedomostí, ktorý ich mal dopraviť do krajiny kráľa Abecedára – do Abecedelandu. Hovoril o tom aj celoročný plán a jeho témy. To, čo sa žiaci naučili dopoludnia, rozvíjala v školskom klube vždy usmiata Žanetka. Povestný klobúk kráľa Abecedára denne odhaľoval svoje tajomstvá. Mimochodom, ten klobúk prežil až dodnes...

Anglický jazyk nám chodila externe vyučovať Helka Ogureková. Dvakrát v týždni cestovala z Podhája, aby odovzdávala deťom svoje anglické tajomstvá. Ako veľmi deti tento deň očakávali... Veľmi sme sa tešili na Vianoce. Nechýbal adventný veniec, ani adventné pohostenie. Nechýbal stromček, vianočný program a voľná zábava. Aj mamičky sa vtedy hrali. Vo februári sa uskutočnil zápis budúcich prváčikov. Zapísali sme ich trinásť, medzi nimi aj prvé dvojičky Šárku a Slávku Zubercové. Svojimi vedomosťami nás ohúril Tomáško Hakel, ktorý krásne rozprával o kolobehu vody v prírode, o sopkách a vzniku ostrovov..
Vo februári nás čakala ešte jedna udalosť – lyžiarsky výcvik v Jasenskej doline. Denne sme tam dochádzali autobusom so štátnou školou a rozdelení do dvoch skupín sme si osvojovali abecedu lyžovania. Dokonca aj mamina Lenky Štípalovej sa s nami odvážila postaviť na lyže a išlo jej to celkom dobre.
Dvakrát sa uskutočnila oslava učenia s rodičmi, privítali sme fašiangy, vyrobili masky a už tu bola Veľká noc. Interiér triedy odrážal vždy to, čo bolo práve aktuálne.

Počas roka sa naša škola stala členom Asociácie súkromných škôl Slovenska a vtedajší prezident asociácie Ing. František Tóth  nám poslal pozvánku na I. festival súkromných škôl Slovenska do Bratislavy. Boli sme vlastne druhá súkromná základná škola na Slovensku (prvá vznikla rok pred nami v Košiciach). A to som ešte nevedela, že o štyri roky budeme jedinou súkromnou základnou školou na Slovensku, ktorá si buduje aj II. stupeň.

V máji 1997 sme oslávili s mamičkami Deň matiek. A to sa už náš vláčik pomaly blížil do cieľovej stanice Abecedeland. Kandidáti na prvých rytierov Abecedelandu sa pripravovali na pasovaciu slávnosť. Plnili sedem rytierskych umení a zbierali kráľovské korunky za svoje výkony. Sláva! Rytiersku skúšku urobili všetci a zapísali sa do prvej listiny kráľovských rytierov.

S titulom rytiera a v krásnych nových tričkách sme odcestovali do týždennej školy v prírode do Krpáčova do Nízkych Tatier. Bolo nám veľmi ľúto, že Žanetka pre úraz nemohla s nami ísť, a tak ju nahradila moja neter Heňka. Zažili sme neopakovateľné dobrodružstvá pri obrovskom mravenisku, pri fajkovom a diviačom strome, na Čiernohronskej jednokoľajke, na karnevale, odvahu sme skúšali v noci spolu s bludičkami...
Rok plný krásneho zážitkového učenia sme ukončili na chate pri guľáši u Miška Staňa.

 

Spomienky Kráľa Abecedára

alebo

ako sa Mgr. Leopold Vakrčka stal neoddeliteľnou súčasťou školy BellAmos

 

(Jedného jesenného podvečera som prostredníctvom sociálnej siete Facebook oslovila kráľa Abecedára a požiadala som ho o pár spomienok z roku, keď sa formovala naša škola a on plnými dúškami žil s ňou. A on sa svojej úlohy chopil typicky netradične a kráľovsky. Začítajte sa teda do jeho spomienok.)

 

Dalo by sa začať aj takto :

„My, panovník Leopold III., kráľ ABECEDÁR, panovník ABECEDELANDU, pokračovateľ tradícií umu, vzdelania, v odkaze podľa vzoru Učiteľa národov, v svojom kráľovskom sídle BellAmos, zvolávame všetkých svojich rytierov rodu mužského a rodu ženského, zvolávame svojich poddaných slobodného a slovutného povolania učiteľského... a oznamujeme všetkým ľuďom dobrej vôle, že... "

L.V. :

„Ale... čože, čože... snáď ti nestúpla sláva kráľovská do tvojej kráľovskej hlavy, panovník Leopold III. a kráľ ABECEDÁR!!!? Ty teraz nemáš zvolávať svojich kráľovských rytierov kráľa ABECEDÁRA rodu ženského a rodu mužského, tiež svojich poddaných slobodného a slovutného povolania učiteľského... aby si vydal bulu kráľovskú!!! Ty máš podľa požiadavky pani riaditeľky Prvej súkromnej základnej školy BellAmos, ktorú dala na Facebook, spomínať, ako to bolo so vznikom školy, ako sa začínalo, lebo tento školský rok 2010/2011 má byť spomienkový... lebo sa blíži 15. výročie vzniku školy."

Kráľ ABECEDÁR:

„Dobre teda... ale v spomienkach ešte trochu odbočím... V apríli 2010 som sa so svojou kráľovskou manželkou Katarínou I. túlal po svete. Navštívili sme El Escorial, jeden z najvýznamnejších kráľovských palácov v Európe. Dal ho postaviť historický kolega Filip II., tiež kráľ. A tu pohľad pre bohov, čiže pohľad hodný kráľa, aj Kráľa ABECEDÁRA: niekoľko stoviek školákov, dievčat a chlapcov, v školských tmavomodrých uniformách sa na veľkom priestranstve pred palácom hralo futbal, skákali cez švihadlo, hrali sa naháňačky, schovávačky, vyčítanky.... Mali veľkú prestávku. To Filip II. ani netušil, že sa to niekedy stane. No ja viem veľmi dobre, že školákom z môjho kráľovské sídla BellAmos, patrí celý svet... Tak ako to bolo vlastne s tým začiatkom...?"

L.V. a Leopold III., Kráľ ABECEDÁR v jednej osobe :

„Ako to vlastne bolo vtedy pred 15-timi rokmi...? Mesiac augustových prázdnin sa prevaľoval v druhej polovici ku koncu, schyľovalo sa už vlastne k trištvrte na jeseň... Vtedajšia a aj terajšia pani riaditeľka školy finišovala s prípravami. Začiatok školského roku klopal na dvere a na všetky okná prenajatých tried a školských priestorov. Bolo to na Základnej škole na sídlisku Ľadoveň v Martine, na Ul. J. Lettricha. Všetky papiere na zriadenie súkromnej základnej školy boli na svete. Škola vznikla, bol o tom písomný záznam, priestory boli prenajaté. Len ich bolo treba upraviť a pripraviť. Celé leto, celé prázdniny sa všetko od podlahy po strop sa čistilo, maľovalo, natieralo, šmirgľovalo, skrutkovalo, pripevňovalo a rozmiestňovalo. Aby bolo veselo, aby sa každá práca konala v potrebnom rytme, aby bola zvuková kulisa, tak z „rádiomagneťáku“ zneli dokola pesničky bratov Nevědovcov. Okrem bratov Nedvědovcov, ktorí sa na realizácii zúčastnili étericky, sprostredkovane a bez ich vedomia, sa v plnom nasadení, dobrovoľne, cieľavedome a nezištne, finišu zúčastňovali všetci priatelia pani riaditeľky: Eugen (Faltičko), Helka (Ogureková), Katarína I. (Vakrčková), moja manželka, malá Danka (Krahulcová), veľká Danka (Andrášiková) a mnohí ďalší. A samozrejme bola zvedavosť okolia. Keďže okná boli otvorené dokorán, bratia Nedvědovci vyspevovali odušu a bez prestania, tak zvedaví dospelí s deťmi, bez detí i samotné deti chodili pod okná, len tak a pozerali sa, prehodili slovo-dve, že čo tu bude....? 

Čo som v tom období robil ja?

Pedagogickú fakultu som už dávno skončil, ale skoro vôbec som neučil, dá sa povedať, že učil som veľmi málo. Pôsobil som v ozbrojených zložkách a tu som krátko a organizoval letné tábory pre deti príslušníkov. Ale vzťah k deťom som mal a mám. Tiež viem trochu kresliť, a preto som začal rozmýšľať aj nad logom školy.

Čo som ja ešte vtedy urobil?

Krajina ABECEDELAND bola vymyslená... Kráľ ABECEDÁR tiež. Vytvoril som vláčik, ktorý viezol všetky splnené rytierske skutky prvákov, budúcich rytierov kráľa, do krajiny písmeniek - do ABECEDELAND-u. Maľoval som na tabule, počítadlá veselé zvieratká... spomínam si na žabku a ovečku Aničku. A na červíka Egona, ten vznikol v nejakej anglickej maľovanej knihe pre deti. Ja som ho upravil. Vymyslel som a nakreslil logo školy. Názov vznikol po pracovnej dobe finišu školy, keď sme sa išli občerstviť do „Medveďa“. Napadlo ma: čo tak skĺbiť anglický názov zvončeka – bell s menom učiteľa národov Amos? A tak vznikol BellAmos. Potom som spravil výtvarný návrh - nadpis: PRVÁ SÚKROMNÁ ZÁKLADNÁ ŠKOLA V MARTINE bol vytvarovaný v tvare zvončeka, pod tým bol názov BellAmos, srdiečko zvončeka predeľovalo tieto dve slová. Pred tým som sa však pani riaditeľky Hanky spýtal, že ako je to s tým nadpisom - prvá. Vlastne to bola druhá súkromná základná škola na Slovensku. Prvá bola v Košiciach. Ale názov Prvá súkromná základná škola v Martine je ohľadom prvenstva správny. A tak som pani riaditeľke odovzdal návrh na logo aj s venovaním a právom používať ho v označení školy.