Pohľady...

2021/2022

V tomto článku by som chcela opísať, čo nás viedlo k tomu, aby sme našu dcéru Lejku Machálkovú zapísali do Súkromnej základnej školy Edukey. V prvom rade výber bol jednoznačný, chceli sme malú školu s menším počtom detí v triede, nakoľko už od samého začiatku, keď začala Lejka navštevovať zariadenia, či už jasle alebo materskú škôlku, bola to pre nás priorita. Preverovali sme si tiež u našich známych, ako sú so školou spokojní a nakoľko sa nenašiel nik, kto by nám vyslovene povedal, že škola nespĺňa naše predstavy, voľba bola o to ľahšia. Začiatok školského roka začal síce za prísnych pandemických opatrení, ale na naše prekvapenie Lejka s opatreniami a novým
prostredím nemala žiadne problémy. Nástup do nového kolektívu bol pre ňu možno aj o to ľahší, lebo v triede chodí s dvomi kamarátkami, ktoré už poznala, preto hľadať si "spriaznenú" dušu nebol žiadny problém. Pani učiteľka Lucka je tiež veľmi milá, trpezlivá a ústretová, i keď si myslím, že trieda 1.SA patrí medzi tie, ktoré sú naozaj disciplinované a všetci sa dôsledne snažia rešpektovať všetky požiadavky a úlohy. Taktiež by som povedala, že sa naozaj stretol dobrý kolektív detí a pani učiteľka je hrdá na svoju triedu, ako pekne sa zapojili do adventnej výzvy, ktorú ako trieda vyhrali, takže dúfam, že im táto aktivita vydrží čo najdlhšie. Lejke sa najviac páči na škole, že sa učí nové veci, ktoré ju posúvajú ďalej a zjednodušujú jej život. Písať, čítať a počítať sú nové skúsenosti, ktoré doteraz nepoznala a keď nám doma rozpráva o tom, čo nové sa naučila, je nádherné pozerať jej svietivé oči plné radosti a spokojnosti. Ťažko sa vyjadrovať viac, navštevuje školu len pár mesiacov, ale minimálne je pre nás, ako pre rodičov, pozitívne to, že každé ráno sa prebúdza s pocitom radosti a očakávania, čo nové opäť zažije a pre rodiča je to najviac - vidieť na nej snahu, aby nielen ona, ale aj my ako rodičia sme boli spokojní s jej výsledkami. Čo dodať na záver? Snáď len to, že pandémia pominie a všetky aktivity, ktoré škola poskytuje a ponúka, budú môcť využívať aj naše deti, pretože to sú zážitky a tie vám nik nezoberie... a tiež som veľmi vďačná za to, že v našom meste sa našiel niekto, kto založil takúto školu a posunul vzdelanie našich detí na úplne inú úroveň... ešte raz veľká vďaka....

rodina Machálková

Radi by sme sa s vami podelili o naše prvé dojmy zo školy EduKey. Filipko je v prvom ročníku a aj keď sa nejako veľmi netešil do školy, keďže vedel, že tam bude mať viac povinností ako v škôlke, myslíme si a sme presvedčení, že výberom tejto školy sme trafili do čierneho. Páči sa nám rodinná atmosféra, ktorá vládne v triede, za čo vďačíme aj nižšiemu počtu detí, ako je to v ostatných školách. Príjemný prístup triednej pani učiteľky Lucky, pani vychovávateľky Lucky, vždy usmiati zamestnanci školy. Veľké plus sú krúžky – Filipkovi sa páči Dreváreň, keďže rád pracuje a vyrába, tak isto aj Zumba. Má rád spolužiakov, chlapcov aj dievčatá. Zo školy máme len dobrý dojem, nemáme jej čo vytknúť. Hlavný je prístup k deťom, výchova k úcte a rešpektu a aj keď za krátku dobu, myslíme si, že toto škola deti učí. Verím, že z našich detí v škole EduKey vyrastú samostatné a šikovné bytosti, zodpovední ľudia, ktorí budú mať zodpovedný prístup k životu, okoliu a rodine. Tešíme sa na ihrisko, ktoré sa poma-ly buduje, kde sa budú môcť deti vyblázniť do sýtosti.
Ďakujeme, že sa podieľate na výchove našich detí. ☺
 

rodičia Filipka Zuberca z 1. SA

Som mamina dvoch chlapcov a jeden čas som mala rozhodnúť, kde začnú chodiť do školy. Moja voľba bola od začiatku jasná - BellAmos , už len jedna vec ostala otvorená... Bude sa môj výber školy páčiť chlapcom? Vtedy som skúsila urobiť pokus a zavolala som do školy ,,vtedy ešte BellAmos“ a dohodla si stretnutie s pani riaditeľkou, ktorú som poprosila o predstavenie školy s možnosťou ukázania tried a priamo samotných chodieb, možno budúceho prváčika. A ako sa vraví, lepšie je vidieť ako počuť ☺, a tak sme išli. Matúška previedla pani učiteľka triedami a výber bol rozhodnutý, páčilo sa aj jemu. Mne ako mamine sa páčilo, že v triedach je menej detí, vedú deti k samostatnosti, a učitelia sú ústretoví a veľa vysvetľujú. Po nástupe do školy sa páčilo, aj keď začínal rok s pandémiou, ale nejako sme sa popasovali aj s týmto problémom učenia online. Matúškovi sa v škole hneď zapáčilo a aj sa mu páči. Skôr riešime problém ,,mami, príď pre mňa neskôr“. Tento školský rok nastúpil do školy aj môj mladší syn a jemu ako veľkému odporcovi kolektívov sa veľmi páči prostredie školy, kamaráti a aj pani učiteľ-ka. Keď sme sa ho opýtali ako predškoláka, kde bude chodiť do školy, tak jednohlasne odpovedal, ku kráľovi Abecedárovi. Síce bol trošku sklamaný, že je nakoniec v triede Víly Abecedy, ale teraz je šťastný a teší sa každý deň na kamarátov a pani učiteľku, ktorá je úplne super, lebo sa aj volá ako mamina. ☺

Lucia Kiliková, mamina Matúška a Miška

Pri výbere školy pre našu Šarlotku som si pôvodne chcela nájsť čas a priestor. Covid však trošku zamiešal karty, a tak sa do užšieho výberu dostali ihneď len 2 školy. Na obe sme si poslali prihlášku. Vonku zúrila pandémia a my sme sa nemali ako pozrieť za bránu školy a podľa osobných dojmov a pocitov si potom vybrať tú pravú pre naše dievčatko. Asi si našla škola nás, pretože práve BellAmos s nami začal celkom prirodzene komunikovať pomocou mailov na pravidelnej báze. Pamätám si, že sa nám poďakovali za záujem o túto školu, komunikovali s nami ohľadom situácie s pandémiou, dali nám vedieť, že hľadajú riešenia, ako urobiť prijímacie pohovory tak, aby nás nevystavili riziku vtedy čerstvého vírusu, o ktorom v tom čase bolo tak málo informácií. Z druhej školy, kde sme mali podanú prihlášku súčasne, nás nikto ani len nekontaktoval, nik sa o nás nezaujímal, bolo ticho... A keď sme sa zúčastnili prijímacích pohovorov a stretli sme sa online s pani učiteľkou Helenkou – naša túžba a presvedčenie dostať sa na školu BellAmos bola už 100%.
Šarlotka je čerstvá druháčka a my sme so školou Edukey celý čas maximálne spokojní. V prvom ročníku sme mali obrovské šťastie na pani učiteľku Ninku Valockú. Napriek svojmu mladučkému veku si dokázala získať nielen žiačikov, ale aj všetkých rodičov. Z môjho pohľadu bola milá a pritom dostatočne prísna a dôsledná. Okrem toho, že si poradila s učivom, dokázala urobiť z triedy veľmi dobrý kolektív. Deti sa majú navzájom rady, tešia sa na seba, nemajú problém si pomáhať, požičať si veci, nerobia medzi sebou rozdiely. Šarlotka sa cíti v škole dobre a je dostatočne motivovaná. Vďaka online výučbe sme mali možnosť nahliadnuť aj do vyučovacieho procesu. Mne sa páčilo, že sa deti učili touto formou v malých 5 členných skupinách, a tak si každé z nich vedelo udržať svoju pozornosť. Veľmi sa mi páčilo aj to, že na konci každej jednej hodiny si pani učiteľka Ninka pýtala spätnú väzbu od každého žiaka, pravidelne sa ich pýtala, čo sa im páčilo a nepáčilo na hodine a ako od 1 do 5 hodnotia tú-ktorú hodinu a prečo.... A mne sa to veľmi páčilo, že aj malý prváčik sa môže k vyučovaciemu procesu na záver vyjadriť, že jeho názor je dôležitý. Ďalej sme veľmi spokojní s našou pani vychovávateľkou Rebekou. Teším sa, že ju máme, pretože je veľmi kreatívna, vždy plná dobrých nápadov, z môjho pohľadu veľmi zodpovedná, tiež predvídavá a zároveň so zmyslom pre humor a zábavu ☺. Šarlotka neraz prejavila nespokojnosť, že už musí ísť z družiny domov, že ona by ešte chcela zostať, že ešte niečo tvoria, že sa jej dobre hrá s deťmi...

Koncom prvého ročníka sa k nám dostali 2 veľmi zlé správy. 1.Pani učiteľka Ninka sa rozhodla, že v škole skončí 2. Výmena ďalšej dlhoročnej istoty - pani riaditeľky. Mali sme zrazu pocity neistoty, nevedeli sme, čo príde, čo bude a hlavne PREČO??? Našťastie, žiadna kaša sa neje taká horúca, aká sa uvarí a obe zmeny v konečnom dôsledku pre nás prebehli bezbolestne. Pani riaditeľke sa z nášho pohľadu podarilo zachovať ducha školy, nepociťujeme žiadnu zmenu, ktorá by nás vyrušovala. No a nová pani učiteľka Vierka - to je nový poklad celej 2. SA. Deti ju milujú a nás svojim férovým a láskavým prístupom a svojimi bohatými pedagogickými skúsenosťami presvedčila tiež. Veľmi si prajeme a veríme, že naše detičky povedie úspešne až do 2. stupňa.
V skratke sa vyjadrím aj k otázke, čo sa nám nepáči. Našťastie sa to netýka vyučovania a školy ako takej, ale každé ráno bojujeme o parkovacie miesto na tých pár minút, kým deti odprevadíme do školy a škôlky. Bolo by výborné, keby sa to podarilo aspoň sčasti vyriešiť. Na samotný koniec... Pre nás to najviac najdôležitejšie je vidieť dieťa spokojné a to Šarlotka v Edukey rozhodne je. To je tá najlepšia vizitka školy pre nás.

Zuzana Kamienová, mamina Šarlotky z 2. SA

2020/2021

Výber základnej školy bolo pre nás tretie najzásadnejšie rozhodnutie v živote syna, hneď po výbere krstného mena a škôlky. Priznávam, že BellAmos nebol pre nás prvá voľba. Školskú budúcnosť nášho syna sme videli inde, chceli sme, aby študoval na škole, ktorá má škôlku, základnú školu aj gymnázium zároveň. Prišlo nám to také akési kompaktnejšie. No ale, ako sa hovorí „človek mieni a pán Boh mení“. Tak sa stalo aj nám, že hoc sme si štúdium svojho syna do detailov naplánovali, v predškolskom veku sme museli učiniť zásadné rozhodnutie a zo škôlky, z ktorej mal syn pokračovať plynulo na základnú školu, sme pod vplyvom veľmi zlých okolností museli odísť a zrazu sme stáli pred problémom, že čo ďalej.
Našťastie, vedeli sme, že v Martine je škola BellAmos, mali sme na ňu výborné referencie, naša kamarátka tu tiež plánovala dať svojho syna, a tak bola naša voľba jasná. Už z úvodného neoficiálneho stretnutia som bola nadšená, stretla som tu p. Herbrychovú, ktorú som si pamätala ešte zo základnej školy a aj pani riaditeľka bola veľmi sympatická. V apríli sa uskutočnil zápis do školy a ten nás úplne očaril. V auguste sa naša (teda moja) nervozita začala stupňovať, bála som sa nástupu do školy, predsa len po prvej vlne pandémie, keď deti boli dlho doma, bol to pre nás celkom „teplotný šok“, že zrazu má ísť náš syn do prvej triedy so všetkými tými povinnosťami okolo. Nástup do školy však dopadol nad naše očakávania, nakoľko v škole bol až jednu vyučovaciu hodinu; potom musel kvôli zdravotným ťažkostiam ostať pár týždňov doma. Celkom „masaker“ pre prváka. S odstupom času to však hodnotím vcelku pozitívne. Mali sme totiž obrovskú podporu u našej triednej pani učiteľky Zuzky a vďaka jej podpore, humoru a pozitivite (nie tej kovidovej) sme to všetko zvládli (podľa môjho objektívneho názoru) úplne bravúrne. Jurko školu miluje, miluje svoju pani učiteľku Zuzku a miluje pani vychovávateľku Alenku. Po tom, ako som si zažila, že mi dieťa do škôlky chodiť nechcelo, že ešte v predškolskom veku plakával, že tam nechce ísť a podobne (to je však na iný príbeh), som šťastná, prešťastná, že naše dieťa je spokojné.
Tento rok bol taký... pandemický; pre našu rodinu konkrétne ťažký, smutný, beznádejný, vyčerpávajúci. Ale aj napriek tomu sme ťažkosti, a bolo ich teda dosť, všetky prekonali aj vďaka tomu, že sme vždy vedeli, že táto škola je tu pre nás, ako ona sama hovorí, „v dobrom i v zlom“.

rodičia Jurka Kleina z 1. S

Ako rodičia sme hľadali pre našu dcéru školu, ktorá by dala Emmke pevné základy a skvelý štart vo vzdelávaní. Zatiaľ máme dojem, že sa nám výber školy podaril. Už forma prvého online zápisu nás milo prekvapila svojou kvalitou. Musím však najmä vyzdvihnúť triednu pani učiteľku Ninku Valockú, ktorá hrá vo vzdelávaní našej dcéry kľúčovú úlohu. Detičky učí s nadšením a s láskou, doslova maká na tom, aby všetci pochopili nové učivo a zároveň mali radosť z učenia či už na online alebo prezenčnom vyučovaní. Podporuje ich po všetkých stránkach, za čo jej úprimne ďakujem. Emmka rada navštevuje aj školský klubík, kde s milou pani vychovávateľkou Rebekou tvoria naozaj kreatívne dielka a vedia si aj oddýchnuť a zabaviť sa. Oceňujem, že detičky trávia denne čas vonku, čo prispieva k ich zdravému rozvoju. Na druhej strane, školský areál poskytuje priestor pre zlepšenie v podobe aspoň menšieho ihriska s preliezkami. Napriek zlej „coronovej“ dobe, kedy sa mnohé školské či triedne akcie nemohli konať, vidím snahu školy byť v spojení so žiakmi online a spestriť im čas doma. Napríklad, zúčastnili sme sa online stretnutia zameraného na vedecké experimenty starších ročníkov, alebo knižných raňajok, čítanie na dobrú noc, čo Emmku nesmierne tešilo a bavilo. Takéto zaujímavé akcie vždy radi uvítame. Je dobré vidieť úprimný záujem učiteľov o ich žiakov a ich rozvoj. Keď chodia deti do školy s radosťou, to je najväčšou pochvalou a ocenením pre školu. Naša Emmka je prváčka, a teda sme ešte len na začiatku, ale verím, že nás škola nesklame a budeme aj naďalej spokojní.

rodičia Emmky Líškovej z 1. SA triedy

S BellAmos sme koketovali už niekoľko rokov, keď mal Filip nastúpiť do prvej triedy. Žiaľ, vtedy ostalo len pri koketovaní. Bol beťár, vymýšľal, nebavilo ho to v škole, lebo veľa toho už vedel. Ale v triede, kde bolo ďalších 23 detí, nemala pani učiteľka čas sa mu venovať osobitne, musel sa prispôsobiť. Natrvalo sme sa rozhodli, keď chodil do štvrtej triedy a podali sme žiadosť o prestup. Po začiatku pandémie som bola šťastná, keď sa nám zo školy ozvali, že sa uvoľnilo miesto a Filip môže od šiestej triedy navštevovať SZŠ BellAmos. Obavy sme o neho nemali, je priateľský, komunikatívny, veselý, verili sme, že sa udomácni rýchlo. A zrejme sa tak stalo. Možno išiel v prvý deň ráno s obavami, ale keď prišiel domov, všetko bolo „v pohode“. Žiaľ, po mesiaci a pol ich počty nakazených pribili ku domácim počítačom a možnosť skamarátiť sa tak normálne „naživo“ padla. Úroveň online vyučovania, starostlivosť pani učiteľky Zuzky Herbrychovej o svoje deti, celkový prístup každého jedného učiteľa nás utvrdil v tom, že sme urobili dobre, keď sme požiadali o prestup. Systematicky vyučujú a „neváľajú“ im bezbreho úlohy, len aby mali čo robiť. Nestarajú sa o deti len počas online vyučovania, ako na iných školách, ale aj mimo. Vidno, že deti chcú niečo naučiť a neberú ich len ako v poradí ďalších žiakov. Druhé dieťa už teda nastúpilo v septembri rovno na BellAmos. Aj Mia je veľmi komunikatívna, veselá, akčná, takže aj napriek tomu, že zo svojej škôlky sem prišla jediná, nemali sme o ňu obavy. Pani učiteľka Ninka Valocká je úžasná a je vidno, že nielen Mia, ale všetky jej detičky ju zbožňujú. Je láskavá, obetavá, veľmi príjemná a má pochopenie pre ich vymýšľanie a huncútstva. ☺ A presne taká má byť pani učiteľka prváčikov. Aby im ukázala, že škola nie je postrachom a učiteľ nie je nepriateľ. ☺ Veríme, že sa čoskoro nájde spôsob, ako vrátiť deti späť do lavíc a ku svojim učiteľom a kamarátom!

rodičia Filipa, 6. S a Mie, 1. SA Štefanidesovcov

Eliška začala navštevovať Súkromnú základnú školu BellAmos od 4. ročníka. Pred jej nástupom sme sa stretli s pani zástupkyňou Helkou, ktorá nám porozprávala o škole, o systéme vzdelávania, ukázala nám priestory školy i triedu, do ktorej by Eliška nastúpila. Videli sme aj spolužiakov a pani triednu učiteľku Martušku. Návšteva školy v nás zanechala veľmi dobrý pocit, rozhodnutie sme však nechali na Eliške. Dnes vidíme, že jej rozhodnutie bolo správne. Eliška sa pomerne rýchlo adaptovala na nové prostredie školy. Našla si nových kamarátov, do školy chodí veľmi rada, je spokojná a šťastná. Vysoko pozitívne hodnotíme prístup pedagógov, úroveň vzdelávania, spôsob výučby i komunikáciu s nimi. Dôvodom jej prestupu neboli výchovno-vzdelávacie výsledky, ale prístup a prostredie základnej školy, z ktorej prestúpila. Pre nás ako rodičov je to radosť, keď vidíme dieťa šťastné.

rodičia Elišky Kozákovej zo 4. S

Rozhodnutie zmeniť školu nie je jednoduché, ale ak má rodič pochybnosti o výchove a vzdelávaní svojich detí v školskom zariadení, nemal by zastávať názor, že problémy sú všade, že deti sa musia prispôsobiť a že život je taký. Nie je to pravda, problémy sú možno všade, len riešenie môže vyzerať inak. Ja som sa nedokázala zmieriť so skutočnosťou, že naše deti nerady chodia do školy. Lebo len šťastné deti sa chcú vzdelávať, ostatné robia svoje úlohy s nezáujmom a vytráca sa ich prirodzený potenciál. U nás definitívne rozhodnutie padlo v lete. Prijatie v kancelárii pani riaditeľky v BellAmose
bolo napriek dovolenkovému obdobiu veľmi príjemné a priateľské, okamžite som mala pocit, že sem patríme, za čo úprimne ďakujem. Dostala som presne to, čo som potrebovala, pocit, že naše deti zveríme do dobrých rúk. V škole som bola cez prázdniny ešte raz aj s Hugom a jeho novou pani učiteľkou Zuzkou Kováčovou, znovu ďakujem. A tak Hugo nastúpil v septembri do 3. S a Simonka do 5. SA. Hugo nechcel ísť do novej školy, nechcel sa vzdať kamarátov. Naozaj som sa obávala, no po pár dňoch som zistila, že moje obavy boli zbytočné. Huga deti v triede prijali, rýchlo sa
naučil mená spolužiakov, pani učiteľku si zamiloval a zrazu chodí rád do školy, bez problémov robí domáce úlohy, číta knihy. Zo začiatku toho bolo veľa, nové prostredie, noví spolužiaci, nová pani učiteľka, do toho opatrenia súvisiace s COVID-19, prechod na Comenia Script bol síce vyslobodením z písania písaným písmom, a tradičnú výučbu matematiky si hneď zamiloval a povedal, že sa mu páči omnoho viac ako Hejného metóda. I keď toho bolo veľa, zmenu zvládol dobre, tešíme sa. Simonka sa do novej školy tešila, dodnes neviem prečo. V triede ju spolužiaci prijali dobre, učiteľov má rada, len škoda, že už od októbra sú na dištančnom vzdelávaní, veľmi jej chýba osobný kontakt. Mne sa páči inovatívny prístup k biológii, geografii a dejepisu. Je to ukážka, že učenie môže byť pre deti zaujímavé. Teší nás, že si konečne obľúbila aj matematiku. Obdivujem všetkých Vašich pedagógov, za láskavý prístup k deťom,
pozitívnu motiváciu a nekonečnú trpezlivosť. Zmeny sa netreba báť, naozaj môže byť aj k lepšiemu, ako sme my zažili v BellAmose. Ďakujeme.

Galčíkovci (rodičia Huga a Simonky)

Vianočné ďakujeme...
Je druhá adventná nedeľa, celkom pokojný nedeľný večer. Môj štvrták a tretiačka sú dostatočne po víkende vybehaní, tašky na pondelok nachystané, ceruzky zastrúhané, bombičky v perách vymenené. Čistú telesnú už chystať, bohužiaľ, niekoľko mesiacov nemusíme, za to nám pribudli rúška v neobmedzenej škále druhov a farieb. Ako rodičia prvostupňových detičiek sme aj napriek tomu ale vďační, že sa brány školy otvorili aspoň pre najmenších. Udalosti posledných mesiacov aj nás rodičov dostatočne preskúšali. My osobne sme nikdy toľko nevarili, toľko rozprávok,koľko sme videli za posledné mesiace, nie v kine, ale v pohodlí vlastného gauča a deky, sme si hádam ani v detstve neužili. Nie je možné deti odtrhnúť od každodennej reality rúšok a obmedzení, sú živé a vnímavé, preto aj pre školu nemohlo byť jednoduché nastaviť realitu každodennej výučby tak, aby na jednej strane splnila podmienky na ňu kladené a na druhej strane upokojila nás rodičov, že deti sú v bezpečí. Za nás ani nevieme ako, ale zrazu si vie Sarka odniesť projekt do školy aj sama a nepotrebuje k tomu sprievod, asi si aj vie dať sama veci do skrinky a zasunúť topánky pod lavičku. Toto všetko a omnoho viac nás naučili udalosti posledných mesiacov. VÁŽIME si činnosť pedagógov, ako aj celého aparátu školy, VÁŽIME si všetkých, ktorí dennodenne trávia čas s našimi deťmi a vštepujú im po milimetroch základy slušného správania a ľudskej spolupatričnosti. Veríme, že posledná veta nášho príspevku bola nielen za nás osobne, ale aj za čo najväčšie množstvo rodičov, ktorí rovnako ako my, vyjadrujú celej škole BellAmos veľké VIANOČNÉ ĎAKUJEM.
 

rodičia Adamka a Sarky Brodianskych

Posledných pár týždňov sme s dcérkou strávili mimo školy a väčšinu času v karanténe (ale kto v dnešnej dobe nie ☺). Päť týždňov v škole, päť doma… takto asi bude vyzerať náš rok, prvý na BellAmos a prvý v škole vôbec… keby som si však mala vybrať školu, kde takýto ťažký rok prežiť, určite by som zvolila BellAmos a odporučila ju všetkým. Do školy BellAmos Lilly prestúpila po dvoch týždňoch v inej škole. V tej predošlej, no nazvime to tak, že to nebolo veľmi “ružové”. Preto som sa obávala, ako zvládneme prestup, opäť nové prostredie a nových spolužiakov. No moje/naše obavy sa rozplynuli hneď v prvý deň. Prostredie školy je krásne a celkovo prístup na škole je neuveriteľný. A hlavná vďaka za to, že sa tam Lilly tak rýchlo zapáčilo, patrí našej triednej pani učiteľke, Ninke (ako ju deti volajú ☺). Je neuveriteľne milá, chápavá a ochotná. Deti má úprimne rada a robí im zo školy miesto, kde rady chodia. Nie je to žiadny obrovský skok škôlka - škola. Je to plynulý prechod, formou hry a s výučbou, ktorá prváčikom tento ich prestup zo škôlkarskeho do školského prostredia veľmi uľahčuje.
V tomto roku, poznačenom pandémiou, som veľmi rada, že sme sa rozhodli práve pre BellAmos, pretože aj pri dištančnom vyučovaní sme videli tú ochotu učiť a deti niečo naučiť. Každé dieťa je iné, v niečom výnimočné a na tejto škole sa snažia nájsť prístup ku každému jednému zvlášť, taký, aký je preň potrebný. Verím, že aj vďaka tomuto prístupu sa bude Lilly spolu s ostatnými deťmi rozvíjať v tom, čo ich baví, vystihuje a v čom vynikajú. A na záver by som nám všetkým len popriala, aby tento školský rok mohli naše deti stráviť čo najviac času v škole a čo najmenej v karanténe ☺.

Veronika Šaušová - mama Lilly Ann Laukovej z 1. SA

Nová škola, noví učitelia, noví spolužiaci. Asi pre nikoho nie je prechod na novú školu jednoduchý a nie každý ho jednoducho zvládne. Veľmi záleží na prostredí, ktoré škola ponúkne a akú atmosféru dokáže pripraviť pre nového žiaka. Musíme priznať, že aj my, ako rodina, sme sa obávali septembra a prvých dní školy. Tento rok je špecifický
sám osebe kvôli hygienickým opatreniam v súvislosti s pandémiou Covid-19 a pre nás to všetko bolo umocnené aj prechodom našej dcéry Stelly do školy BellAmos. Ale hneď v prvých dňoch boli naše obavy rozptýlené. Učitelia aj spolužiaci pripravili Stelle veľmi príjemné prostredie a ona sa na každý deň v škole teší, čo, samozrejme, teší aj
nás. Veľmi fandíme myšlienke tejto školy poskytnúť každému dieťaťu podnetné prostredie a individuálny prístup, čo bol aj jeden z dôvodov, pre ktorý sme sa pre ňu rozhodli. Zatiaľ môžeme len z celého srdca súhlasiť a tešiť sa na ďalšie dni, týždne a veríme, že aj roky, ktoré Stellka v nej strávi a na nové vedomosti, skúsenosti a zručnosti,
ktoré využije, veríme, počas celého života.
Prajeme celému kolektívu školy BellAmos veľa múdrosti, trpezlivosti a len to najlepšie!
Ďakujeme!

Gémešovci, rodičia šiestačky Stellky

2019/2020

Skvelá voľba

Keďže sme mali dosť veľké problémy v 1. ročníku v inej škole, začala som hľadať inú. Popri hľadaní práce som navštívila aj Súkromnú základnú školu BellAmos, kde som stretla kopec skvelých ľudí a medzi nimi bola aj pani riaditeľka Anička Thomková a Zuzka Herbrychová. Pustili sme sa aj do debaty čo sa týkalo aj mojej Dorky. A urobila som dobre. Dorku som vzala do BellAmos a hneď sa jej zapáčila pani učiteľka Renátka, ktorá sa stala nakoniec aj jej triednou. Už cez prázdniny rátala dni, kedy sa stretne so svojou vysnívanou pani učiteľkou. Prvé dni boli trošku ťažšie, keďže detičky ešte nepoznala, ale netrvalo dlho a našla si veľa kamarátov. Veľmi nám pomohla aj špeciálna pedagogička Darinka, s ktorou sme riešili rôzne problem a nakoniec sme zistili, že táto škola bude pre nás tá pravá... Každý deň je pre nás v niečom iný. Som rada, že celá škola je v takej rodinnej atmosfére, menej detí, veľa krúžkov, mimoškolských aktivít. Práve sme absolvovali lyžiarsky výcvik, boli sme plávať, deti veľa športujú… Veľmi sa mi páčilo pasovanie prváčikov, my sme to neabsolvovali, keďže Dorka nastúpila v druhom ročníku. A krúžky? Najradšej by sa prihlásila na všetky. Šitie so Zuzkou, Dreváreň s Adamom, turistický krúžok so Zuzkou a výtvarný. Takisto školský klub - pani vychovávateľky sa deťom neskutočne venujú, vymýšľajú pre ne vždy niečo nové. A nakoniec sa chcem veľmi pekne poďakovať všetkým učiteľom, že konečne nechodíme do školy so strachom, boľavým bruchom a plačom, ale každý deň sa tešíme do školy, čo nás nové čaká…

Dorotka Ohurniaková s maminou Ivetkou

 

BellAmos = naša zmena

Som rada, že Alexej začal navštevovať Vašu školu. Zmena mu veľmi prospela. Prístup k žiakovi zo strany učiteľov hodnotím pozitívne, taktiež spôsob výučby. Cením si, že vedomosti transformujete aj do praxe, t. j. projekty či pracovné zošity ExpEdícia...
Verím, že vzájomným prístupom, rešpektom, napredovaním zo strany učiteľa i žiaka, vyrastie z Alexeja múdry, sebavedomý, zodpovedný človek, ktorý bude vedieť získané vedomosti využiť v bežnom živote.

Tatiana Hlinová, mama šiestaka Alexeja

Prečo sme si vybrali  BellAmos

O výbere školy BellAmos pre nášho prváčika Maťka sme boli rozhodnutí už od chvíle, kedy sme sa dozvedeli od známych o spôsobe a metódach výučby, výnimočného prístupu pedagogických pracovníkov k deťom. V neposlednej miere rozhodovala pri našom výbere rodinná atmosféra, ktorú je v škole cítiť, čo je základ pre získavanie vedomostí žiakov bez zbytočného stresu. Malý počet žiakov v triede výrazne prospieva k vyššej úrovni vzdelávania detí. Bol to jeden z dôležitých faktorov pri našom rozhodovaní. Pani učiteľka sa môže venovať v priebehu vyučovania v dostatočnej miere každému žiakovi, čím zvyšuje kvalitu vyučovania. Veľmi dôležitá je pre rozvoj detí v dnešnej dobe „moderných technológií“ aj výučba anglického jazyka a IT predmetov už od prvého ročníka, čo nie je samozrejmosťou na iných školách. K rozvoju vedomostí, praktických zručností, športových zdatností prispievajú aj krúžky a mimoškolské aktivity, ktoré môžu deti navštevovať. Uvítali sme, že škola BellAmos organizuje pre žiakov plavecký kurz a lyžiarsky výcvik pod vedením kvalifikovaných inštruktorov, čo je dôkazom, že škola má záujem aj na telesnom rozvoji svojich žiakov.

O vzťahu učiteľov k deťom a rodinnej atmosfére, ktorú cítiť, sme sa presvedčili už vlani, keď sme sa zúčastnili so škôlkarom Maťkom prekrásnej akcie pasovania prvákov za rytierov na hrade Strečno. Náš budúci prvák bol touto akciou rovnako nadšený ako aj my. Už teraz sa teší, keď bude pasovaný za rytiera aj on. Zatiaľ Maťko navštevuje školu len od septembra, no ako dôkaz, že sme sa pre výber školy rozhodli správne, svedčí skutočnosť, že školu navštevuje rád.

rodičia Maťka Nemčeka z 1. SA triedy

BellAmos a my

Každý rodič má svoje dieťa rád. Chceme pre naše deti len to najlepšie. Som z generácie, kde sa robili okraje v zošitoch kružidlom, pravítkom a ceruzkou. Naše školstvo sa bohužiaľ rokmi menilo. Technika, zošity aj tabule ďaleko predbehli kvalitu vzdelávania na školách. Netušila som to, keď som Jasminku ako prváčku zapisovala do školy. Pre mňa bolo predchádzajúcich 5 rokov náročných a plných sklamania. Zo systému, z učiteľov, ale aj jej spolužiakov. Vždy som dcéru vychovávala k úcte k dospelým, pekne sa správať a hlavne nevracať úder naspäť. Bohužiaľ, stretli sme sa s deťmi, ktoré už vo svojom veku boli vulgárne a zákerné. Jasminka im nevedela oponovať, ani sa brániť. Zistila som, že som si svoje dieťa vychovala príliš slušne. Čo s tým? Naučiť ju byť rovnako drzá, alebo zmeniť prostredie? Kvalita výučby niektorých predmetov ma veľmi sklamala, dieťa bez motivácie, sama som pátrala, čo vlastne mali preberať a čo preberajú. Ak sa podarilo dostať horšiu známku, bolo temer nemožné ju opraviť. Písomky boli zriedkavé a ešte zriedkavejšie boli ústne odpovede. Tým klesala, aj motivácia. K tomu spomínaný kolektív, ktorý, ako aj dve pani učiteľky potvrdili, prispieva k zlým výsledkom na teste.

Zmeniť školu je veľmi ťažké rozhodnutie. Vstupujete do neznáma a vôbec neviete, či bude lepšie. Čakali sme rok, problémov pribúdalo a riešenie nebolo. Zo strany učiteľov, ktorých mala Jasminka veľmi rada, neprichádzala pomoc, vždy sa problém jednoducho časom dostal do pozadia, prišiel ďalší a opakovalo sa to isté. Z vlastnej iniciatívy som kontaktovala aj pedagogicko-psychologické centrum, ako matka, čo má záujem vedieť, ako postupovať. Bohužiaľ, informácie, čo som dostala, neboli pozitívne. Názor psychologičiek bol jednoznačný, nie je potrebné riešiť moje dieťa, ale kolektív a bohužiaľ, daná škola nemá ochotu s nimi spolupracovať. Vybrala som sa po ukončení školského roka za riaditeľom, posledná možnosť nájsť východisko. Bol ochotný spolupracovať so psychologičkami, ale za podmienok, aké si on povie. Nekomentovala som to, nebolo to potrebné, vedela som, že nemá zmysel ísť hlavou proti múru.

Jedna zo škôl, ktoré mi pani psychologičky odporučili, bola BellAmos. Škola, ktorá sa rada zapája do projektov s nimi, často spolu spolupracujú a vzájomná komunikácia je bezproblémová. Vybrala som sa teda za pani riaditeľkou v BellAmos. Bola milá, ochotná vypočuť a porozprávať sa, aké sú možnosti. Ja som sa rozhodla, ostalo to ale prebrať s Jasminkou. Nikdy nezabudnem na jej reakciu: „Bude dobre mami, horšie to už byť nemôže.“ Ak si myslíte, že tušíte, ako dané veci dieťa prežíva, verte, že to je len zlomok toho, čo sa v ňom v skutočnosti deje. Bolo rozhodnuté. Vyplnili sme papiere a celé leto sa Jasminka tešila na pozývací list.

Do BellAmos chodí 2 mesiace. S bývalou školou sa to nedá vôbec porovnať. Dobiehame zameškané učivá, ktoré sa v bývalej škole nepreberali, ale to nám vôbec neprekáža. Je nadšená, spokojná a šťastná. Zvyká si na vyššie nároky, začala sa veľmi snažiť. Má vynikajúcu kamarátku Bašku, za čom som neskutočne vďačná a rada.

V kolektíve nemá najmenší problém. Občas ju prekvapí nečakaná písomka, ale toto sme ako rodičia chceli, aby bola pripravená na strednú školu. Na náročnosť a disciplínu na samú seba. Ako rodičia sme vďační pani učiteľke Mitíľovej – triednej, ktorá ju prijala a včlenila do kolektívu, ako keby s nimi bola už roky.

Vďaka patrí aj za úžasný prístup pani učiteľke Debnárovej za nekonečnú trpezlivosť a ochotu. Menovať by som mohla vlastne všetkých učiteľov, zatiaľ a verím, že na stálo, máme len tie najlepšie skúsenosti a názor. Sme vďační, že naša dcéra je v BellAmos. Učitelia sú prísni, ale aj neskutočne ľudskí a kamarátski. Obrazom toho sú aj situácie, ktoré ma veľmi milo prekvapili. Napríklad, keď Jasminka obeduje, čakám ju na parkovisku, opýtam sa, s kým to obedovala. Obedovala s pani učiteľkou dejepisu, s pani učiteľkou telesnej a podobne... Aj takto môže vyzerať škola na Slovensku, aj takýchto učiteľov máme, som na to hrdá, som šťastná, že som takú školu našla.

Dagmar Koppalová, mama Jasminky zo 6. S

 

Život prváka v BellAmos

Ahoj. Volám sa Oliver Trnovec. Som prvák v Súkromnej základnej škole BellAmos a veľmi sa z toho teším. Chodím do 1.SA triedy. Túto školu mi poradili rodičia a veru sa mi v nej páči. Najviac pani učiteľky, učitelia a pani vychovávateľky. Musím povedať aj to, že je super, ako málo nás je v triede. Vždy mám čas na spolužiakov. Každé ráno prídem s úsmevom do triedy. Je to aj preto, že sa vždy včas a poctivo na vyučovanie doma s rodičmi pripravím. Mám rád matematiku aj informatiku. A tiež futbal. No najradšej mám prestávky a družinu, tam sa hráme a dozviem sa aj zaujímavé nové veci. Poobede sa mi často ani domov nechce, keď prídu rodičia pre mňa, ale potom si spomeniem, že doma je fajn. Stretnem sa s mojou malou sestrou, s ktorou je zábava. Idem si síce najprv urobiť úlohy, ale tie mám ľavou zadnou a vonku ma čas vždy počká. Na dvore doma hrávame futbal a v tom vždy porazím rodičov. Keď nám zvýši čas, ideme sa bicyklovať alebo na kolobežku. A ešte spomeniem nášho veľkého psa Artura, ktorého každý večer venčíme. A keď je už veľká tma, poberieme sa všetci domov, umyjeme, urobíme si večeru a púšťame si večerníček. No čo vám poviem, život prváka sa mi ozaj páči.                   

S pozdravom Oliver Trnovec 1. SA a jeho rodičia

2018/2019

Som mamou teraz už deviataka Tomáša. Pani učiteľka Vaváková ma oslovila, či by som niečo nenapísala do Zvončeka a tak je tu náš príbeh:

Pre zmenu školy sme sa rozhodli z viacerých dôvodov – až v piatom ročníku, a dodnes ľutujem, že sme v Bellamose neboli od prvej triedy. Ale prvé štyri roky v inej škole mi dali možnosť vidieť, ako to funguje v „obyčanej“ škole. A ja mám možnosť porovnať... Mnoho rodičov, ktorí tu majú dieťa od prvého ročníka, si hádam ani neuvedomuje, aký nadštandard v prístupe k žiakovi, či rodičom tu od pani riaditeľky či učiteľov majú.

Dovtedy som bola zvyknutá na prístup z „obyčajnej školy“ (dúfam, že všetky školy také nie sú, ale tá, do ktorej Tomáš chodil, taká bola ): odpovede typu, to sa nedá,...  komplikujete nám to... ako by to bolo, keby každý niečo iné požadoval... takto to tu nefunguje... Učiteľky vyhorené, riaditeľ školy s prazvláštnym zmyslom pre riešenie, alebo skôr neriešenie problémov a šikany...

A tak sme sa rozhodli pre zmenu školy. (teda ja som bola rozhodnutá hneď, ale hlavné slovo mal Tomáš- veď on tu strávi ďalšie roky).

Keď sme si prišli cez prázdniny školu pozrieť, prvé, čo cítite, je pozitívna energia od p. riaditeľky Hanky a aj od učiteľov – to sa nedá nevnímať.

Všetci, čo tu v ten deň boli, sa nám venovali – či už pani riaditeľka, alebo budúca Tomášova triedna – Zuzka Herbrychová – ukázali, odpovedali, diskutovali, posrandovali... a veľmi dobrý dojem hneď na mňa urobil aj p. učiteľ Tomáš Krško (baví ma, keď majú učitelia zmysel pre humor), a náš Tomáš, ktorý nemá rád zmeny, povedal, že: ÁNO...

Prvý rok bol pre mňa ľahký – všetko sa dalo zariadiť, nič nebol problém, stačilo do školy zavolať, napísať SMS, opýtať sa... a pre Tomáša ťažký, pretože sme zistili, v čom všetkom za spolužiakmi zaostáva – hlavne v angličtine. A čo všetko bude musieť dobehnúť, aby sa to zmenilo.

A vtedy ma potešilo, že p. učiteľ Adam Zokrócy si Tomáša so sebou bral aj na iné svoje  hodiny a venoval sa mu, aby dobehol to učivo, ktoré sa dovtedy ani len na predchádzajúcej škole neučil a aj mu dal na polročnom vysvedčení lepšiu známku, ako by si zaslúžil podľa výsledkov... a dnes Tomáš bez problémov pozerá seriály a filmy v angličtine.

Tiež sa mi páči prístup Tomášovej triednej – Zuzky Herbrychovej. Ona je z tých učiteľov, ktorí sa na žiaka „nevykašlú“, ale hľadajú spôsob, ako ho niečo naučiť tak, aby to bolo zaujímavé... A ona bola tá, ktorá nás nasmerovala k tomu, že tie Tomášove diktáty, to nebude len tak, a zistili sme, že má dysortografiu, čo by mňa nikdy nenapadlo. A tiež nechápem, kde berie energiu na všetky tie mimoškolské aktivity – víkendovky, výlety...

A slovné hodnotenie na vysvedčení je naozaj dobrý nápad – je to výstižnejšie ako len známka.

Páči sa mi ten „iný“ spôsob učenia, ktorý sa v škole uplatňuje...

A aj to, že ak je nejaký problém (lebo v každej škole sa vždy čosi nájde a ani nás to neobišlo), tak sa to v škole rieši, a aj vyrieši.

 A tiež aj to, že motto školy Každý z nás je v niečom najlepší nie je len formalita, ale skutočnosť.

Môj obľúbený citát od Aleberta Einsteina je tento: Pokiaľ budete rybu súdiť podľa jej schopnosti šplhať na strom, tak bude celý život veriť tomu, že je hlúpa.

A toto v BellAmose pochopili – každý je dobrý v niečom inom a z každého nebude astronaut alebo  inžinier či lekár a nie každý stopercentne vie, aké i,y kam patrí a nie každému idú do hlavy roky, kedy a kde sa čo stalo. Ale sú predmety, v ktorých je dobrý a veci, čo ho bavia, a na tom sa  dá stavať.

A tak sa tu k deťom aj pristupuje.

V tejto škole je od učiteľov cítiť ten ľudský rozmer, ktorý v iných školách často chýba.

ĎAKUJEM.

                                                                                                   Anna Feldsamová, mama deviataka Tomáša

 

My a BellAmos

Leo začal navštevovať Súkromnú základnú školu BellAmos v 6. ročníku preto, lebo mal  ,,problémy“ v inej škole. Na konci prázdnin povedal, že on už do tej školy nevkročí. Moja otázka bola: ,,Čo teraz?“ Škola začína o pár dní a... Prvé, čo mi napadlo, bola škola BellAmos. Dcéra navštevovala tiež túto školu pred niekoľkými rokmi a bola som veľmi spokojná už vtedy. Dohodla som si stretnutie s pani riaditeľkou Thomkovou. Prišli sme spolu s Leom a hneď sa ho ujala pani učiteľka Herbrychová a poukazovala mu celú školu a porozprávali sa. Po príjemnom stretnutí sa Leo rozhodol, že sa mu páčilo a že v septembri nastúpi do školy. Bola som veľmi rada, že sme sa dohodli. Leo sa začal aj tešiť do školy. V septembri sa spolu všetci oťukávali, všetci učitelia brali ohľad, že prestúpil z inej školy. Z niektorých predmetov si ho učitelia brali na doučovanie a rýchlo dobehol, čo mu chýbalo. Ja som bola veľmi spokojná, lebo si začal veriť viac a viac. Individuálny prístup učiteľov k ,,deťom“ môjmu synovi veľmi prospel. Je dobré, že učiteľ má dosť času na každé dieťa a môže sa im venovať. Spokojnosť z mojej strany je veľmi veľká, lebo učitelia vedia správne odhadnúť Lea, vedia ho motivovať a ich prístup k ,,deťom“ je úžasný. Každé dieťa je iné a podporujú ich v tom nájsť to úžasné, čo v nich je. Niekedy sa až čudujem, kde sa to v ňom berie. Veľmi sa nám páčia aj víkendovky, kde decká spoznávajú krásu okolo nás a z iného uhla aj svojich spolužiakov. Na záver iba toľko, že ďakujem všetkým učiteľom, Leo chodí do školy spokojný a rád, bez toho, aby sa vyhováral, že má ráno bruchabôľ a nemôže preto ísť do školy.

Ďakujem!

mamina Lea Perneckého zo 7. S 

 

Týmto by sme chceli prispieť do časopisu Zvonček aj my, rodičia siedmačky Natálie. V BellAmose je Natália nováčik, nastúpila tu v septembri 2018. Čo nás viedlo k prestupu na túto školu? Prvý stupeň Natália úspešne absolvovala v základnej škole blízko bydliska. Škola však neposkytuje vzdelávanie na druhom stupni. Pri vyberaní školy, kde by mala naša dcéra pokračovať a absolvovať prípravu na strednú školu, zohrávala úlohu vzdialenosť a samozrejme, recenzia školy. Rozhodli sme sa pre štátnu školu, ktorá má v Martine už niekoľko rokov popredné miesto v kvalite vzdelávania a príprave žiakov na strednú školu. Tu sa však Natália stretla s veľkou neochotou zo strany spolužiakov prijať ju do svojho kolektívu. Najprv sme dúfali, že to chce čas, nakoľko sa spolužiaci predsa poznali už päť rokov. K neochote žiakov sa ale pridal aj zvláštny prístup zo strany učiteľov. Mali sme pocit, že sme z prvého stupňa základnej školy prešli rovno na strednú školu. Dcéra bola vždy ctižiadostivá a záležalo jej na výborných študijných výsledkoch.Preto sme sa museli my, rodičia, zapájať do procesu učeniaa pomáhať jej aj napriek tomu, že nemáme pedagogické vzdelanie. Denne sme s dcérou trávili dlhé hodiny nad nedostatočne vysvetleným učivom počas vyučovania a nebol čas na mimoškolské aktivity. Zo strany učiteľov nám však chýbalo povzbudenie, či aspoň malá pochvala. Mali sme pocit, že do žiaka vkladajú minimum a vyžadujú maximum . Po dvoch rokoch trápenia sme sa dočkali u dcéry akurát tak únavy, averzii voči učeniu a zníženiu sebavedomia. Natália si prestala veriť a do školy chodila s nechuťou. Vtedy sme si uvedomili, žeje najvyšší čas nášmu dieťaťu pomôcť zvýšiť sebavedomie a sprístupniť cestu ku kvalitnému vzdelaniu. Jediná škola, o ktorej sme mali v tejto súvislosti vynikajúce recenzie, hoci ďalej od bydliska, bola práve BellAmos. Bolo to ťažké rozhodovanie, nakoľko Natália prestala veriť v kamarátstvo a bola skeptická voči učiteľom. Dnes, t.j. už po pár mesiacoch strávených v BellAmose, môžeme jednoznačne s úsmevom na tvári povedať, že to bolo najlepšie rozhodnutie, aké sme mohli v prospech našej dcéry spraviť. Či už spolužiaci alebo učitelia, všetci ju prijali s úsmevom. Ich ochota a ústretovosť sa nedá ani opísať. Vďaka kvalitnému vzdelávaciemu systému všetkých učiteľovBellAmosu je Natália v učení samostatná, motivovaná, dosahuje vynikajúce výsledky, má viac času aj na mimoškolské aktivity, dokonca začala prejavovať záujem aj o čítanie kníh. Pre nás je poteším, keďvidíme, ako sa na tvári našej dcéry znovu objavil úsmev a v očiach iskričky radosti.

Nie je nič krajšie, ako šťastné a spokojné dieťa. Ďakujeme, že ste nás prijali!

                                                                                                                          rodičia Natálie zo 7. ročníka

Deti výmyselníci

Vychádzam si tak minule s našou prváčkou Sárou Ráchel zo školy, keď tu sa zrazu dcérka zastaví a prihovorí sa o čosi staršiemu kamarátovi, ktorý sedel na zemi a opieral sa o železný pilier tesne pri vstupe do budovy.

– Čo tu robíš?

– Áááále, čakám na brata, – odvetil jej znudene kamoš.

– A kde je? – nedalo Sárke a už ani mne.

– Prišla pre nás mama a jeho napadlo sa začať hrať na skrývačku.

Milujem deti, ich kreativitu, bezprostrednosť, fantáziu, ale hneď som si predstavil aj konkrétnu mamu, ako zdesene behá po škole a hľadá synčeka, ktorý sa jej dômyselne kamsi schoval.

Minule mi zasa Sárka doma vraví: – Ocko, my máme tú najlepšiu učiteľku na škole. Ona na nás nekričí, ani nás nebije.

– Tak to je dobré, to ma teší, – odvetil som jej, lebo toto je polovica úspechu – keď je dieťa na prvom stupni v súlade s triednou, tak je aj v súlade so školou. Hocijaká môže byť budova moderná, triedy krásne, školu aj tak robia ľudia, teda učitelia. Vlastne, všetko je to o nás, ľuďoch.

– A teraz sme našej pani učiteľke Zuzke aj odpustili, – povedala dcérka.

– A čo ste jej odpustili?!? – nechápal som.

– No, že nie je taká dobrá ako my, deti, – dokončila a ja som sa musel začať smiať.
Neskromnosť spojená s uvedomením si vlastnej božskosti? Neviem, ale zbožňujem detský pohľad na svet. Je čistý a hravý a ja sa ho od svojich detí neustále učím.

Pavel „Hirax“ Baričák, ocko našej prváčky Sárky Ráchel z 1. S

 

Sme rodičia Tamarky Beňovej z 3. SA triedy a boli sme požiadaní napísať do školského časopisu príspevok. Časopis Zvonček Tamarka odoberá od 1. triedy a v tomto školskom roku sa rozhodla, že sa bude aj podieľať na jeho tvorbe v rámci záujmového útvaru – krúžku TABA. Veľmi nás to potešilo, lebo Tamarka rada tvorí a veľmi rada pracuje v kolektíve a veríme, že táto skúsenosť jej dá možnosť sa realizovať a naučiť nové veci. Zakaždým sme si prečítali v časopise Zvonček „Stranu pre rodičov“ a väčšina rodičov sa sústredila na dôvody, prečo sa rozhodli pre školu SZŠ BellAmos. Tak nedá aj nám sa nezmieniť aspoň jednou vetou. V rámci Martina sme hľadali školu, kde je možnosť tried s menším počtom žiakov, zaujímali nás výsledky žiakov a chceli sme, aby naša dcéra rada chodila do školy. Tieto naše očakávania boli splnené najmä kvôli pani učiteľkám, ktoré vyučujú v 3.SA, vrátane školského klubu a krúžkov. V 3.SA triede sme sa stretli aj s problémami, ktoré sa pravdepodobne vyskytujú aj na iných školách, ale veríme, že spoločne s rodičmi a učiteľmi nájdeme vyhovujúce riešenia. Veľmi sme ocenili, najmä v 1. ročníku, že deti neboli až tak zaťažované domácimi úlohami, ale skôr zamerané na zdokonalenie čítania a v tom sa aj pokračuje. Patríme medzi ľudí, ktorí majú radi prírodu a záleží nám na ekológií, preto vítame projekt Ekoalarm. Eko-vzdelávanie považujeme za nevyhnutné a takéto aktivity podporujeme. Ako rodičia očakávame, že sa v škole dieťa naučí kriticky myslieť, prezentovať a hlavne obhájiť svoj názor a taktiež akceptovať názor druhého. Tu vidíme priestor na zlepšenie a to napríklad formou diskusného krúžku. Veríme, že v blízkej budúcnosti sa podarí škole zrenovovať budovu. Prajeme všetkým žiakom a učiteľom úspešný školský rok 2018/2019.                                               

Beňovci, rodičia tretiačky Tamarky

 

Dovolím si začať citátom Johna Woodena: „Nedovoľ, aby Ťa to, čo nedokážeš, zastavilo v tom, čo urobiť dokážeš.” Alebo „Každý z nás je v niečom najlepší,” ako hovorí motto školy… Ako každí milujúci rodičia chceme pre svoje deti len to najlepšie. Aj na základe mnohých pozitívnych referencií od našich známych sme sa Lukáška rozhodli zapísať na Súkromnú základnú školu BellAmos už v dosť veľkom predstihu. Predsa len, počet detí v triedach je menší, detí je veľa, takže nebolo treba čakať – bolo rozhodnuté. Zavolali sme teda pani zástupkyni Helke, že ešte máme síce čas, ale aby si nás už poznačila a počítala s naším, a tak trochu aj jej J Lukáškom. (Týmto Ťa Helka pozdravujeme). Ani sme sa nenazdali a bol tu prvý školský deň, ktorý mnohí rodičia prežívajú s väčším stresom ako ich deti. No aj na základe mnohých spoločných akcií, do ktorých škola zapája už svojich budúcich prváčikov, sa môžu deti aj rodičia oboznámiť s priateľským prístupom pedagógov a príjemnou atmosférou školy. A tých obáv malých žiačikov a ich rodičov je potom oveľa menej. Ešte by som sa vrátila k samotnému zápisu detí, ktorý bol s kráľom Abecedárom a celým programom, kde miestami ani deti netušili, že ich vlastne skúšajú, ako jedno príjemné rozprávkové popoludnie. Takto by sa dalo menovať neskutočné množstvo školských a mimoškolských aktivít, ktoré určite nie sú samozrejmosťou na každej škole. Koľko času, energie, lásky a trpezlivosti to musí stáť pedagogických aj nepedagogických pracovníkov si mnohí nevedia predstaviť, no na čele s vynikajúcou „hlavou veľkej bellamosáckej rodiny”, pani riaditeľkou, ktorá školou priam žije, to ide iste ľahšie a s radosťou. Lukáško je už štvrták a škola ho veľmi baví. Natoľko, že po vyučovaní má doma dobrovoľne druhé, kde si rád píše, počíta, študuje  a donekonečna od nás ťahá nové informácie, či rozoberáme „čo nové v škole” a otázkou „čo bolo na obed” u nás debata o škole a učení rozhodne neutícha. Veľmi tiež oceňujem prácu v školskom klube, že tam deti neostávajú len tak napospas, kým pre nich prídu rodičia, ale venuje sa im pozornosť a pokračujú v inej tvorivej činnosti či krúžkoch. Lukáško už teraz vybral školu pre svojho mladšieho brata Alanka - má len cez dva roky, ale už sa k Vám hlásime teraz! Ešte raz veľké ĎAKUJEME! Želáme BellAmosu veľa spokojných detí a rodičov, a všetkým prajeme krásne vianočné sviatky a všetko dobré v novom roku 2019.

Veselovskí, rodičia štvrtáka Lukáša

 

 

Naše správne rozhodnutie

Zmenu školy sme zvolili na základe odporúčania. Očakávali sme v prvom rade individuálnejší prístup, naše očakávania boli naplnené.

Pozitívne hodnotíme komunikáciu so školou formou Edupage, ktorá funguje tak ako má. To znamená, že sme aktuálne a maximálne informovaní tak o prospechu, správaní ako aj o aktivitách v škole.

Páči sa nám hodnotenie nielen známkou, ale aj percentuálne prípadne verbálne. Vyzdvihovanie hlavne kladných stránok žiaka, časté pochvaly aj za maličkosť, čo veľmi dobre vplýva na psychiku dieťaťa a vedie k pozitívnemu vnímaniu školy a vzdelávania sa. Možnosť opraviť horšiu známku, čo je profesionálny pedagogický prístup, teda chcieť naučiť... a nakoniec všetci vieme, že opakovanie je matka múdrosti. Kubko nie je nikdy frustrovaný zlou známkou.

Spôsob a metódy výučby sú na vysokej úrovni, čo má za následok ľahšiu domácu prípravu na ďalšie vyučovanie. Tým pádom má viac času na ostatné mimoškolské aktivity.

Všetko vyššie uvedené vedie k maximálnej spokojnosti Kubka. Do školy chodí veľmi rád, teší sa, nemá strach z písomiek, učiteľov a vzájomného neporozumenia. Váži si vzťahy, ktoré v škole nadviazal, ako so spolužiakmi, tak s vyučujúcimi.

Sme veľmi radi, že sme sa správne rozhodli.

Týmto chcem veľmi pekne poďakovať celému pedagogickému kolektívu a triednej pani učiteľke za ich profesionálnu prácu a ľudský prístup.

Dreisigovci, rodičia Jakuba zo 6.S

2017/2018