Dejepis

Dejepis je zvyčajne považovaný za predmet, ktorý je plný faktov, rokov, udalostí či osobností a už toto samo osebe robí dejepis nie veľmi obľúbeným. Na strane druhej, aký iný predmet nám poskytne tak rôznorodé informácie o tom, čo bolo, o tom, prečo to tak bolo, o tom, kto to spôsobil a ako to spôsobil a čo tým spôsobil...?
Hľadanie odpovedí na tieto otázky je niekedy veľmi náročné,  no zároveň i svojím spôsobom zábavné. A ak nás niečo baví, robíme to radi.
Snažím sa preto dejepis učiť tak, aby deti bavil. Ak niečo detí baví, tak ich to zaujíma - a odtiaľ je len krôčik k tomu, aby to pochopili. No nie vždy sa to dá či podarí. Verím, však že mnohí moji žiaci už nevnímajú dejepis ako záľahu slov, ale ako niečo, čo im umožnilo naplno využiť zvedavosť, tvorivosť; ako predmet, na ktorom kládol otázky nielen učiteľ a odpovedal nielen žiak; predmet, na ktorom sa objavovalo, konštruovalo, hádalo. A tiež pochopili, že dejepis teda zoznamuje žiakov s novým vývojom spoločnosti, javmi a procesmi prebiehajúcimi aj každodenne tak, aby budúce generácie pochopili správanie predchádzajúcich generácií vlastného národa.

Zuzana Herbrychová, učiteľka dejepisu