• Slovné hodnotenie vo svetle súčasných výskumov

        • Rok 1989 znamenal pre našu spoločnosť obrat najmä v spoločensko – politickej oblasti. Na celý rad zmien takmer okamžite zareagovala aj školská sféra, čo sa prejavilo najmä v explozívnom, často živelnom, ale aj kontrolovanom rozvoji alternatívneho školstva. Popri štátnych školách vznikli súkromné a cirkevné školy, začali sa uplatňovať rôzne pedagogické koncepcie, metódy a formy práce (Petlák, 1997, s. 232 – 233).

          Je samozrejmé, že tieto zmeny zasiahli aj oblasť hodnotenia, jednu z najcitlivejších sfér  školstva. V ostatných rokoch sa čoraz viac prejavujú v problematike hodnotenia tzv. humanistické tendencie, teda hodnotenie nielen poznatkov, ale aj celkového rozvoja dieťaťa (Thomková, 2000).

          Hodnotenie je v odbornej i laickej verejnosti častokrát stotožňované s pojmom klasifikácia, teda známkovanie (používanie piatich číselných stupňov od 1 do 5). Známka zachytáva, na akej úrovni žiak zvládol požadované poznatky, fakty, pojmy a definície (obsah mechanickej pamäti, vopred stanovená norma). Nezachytáva však spôsoby, akými si ich osvojil, teda individuálne a tvorivé schopnosti žiaka, intenzitu jeho práce. Je predsa rozdiel v spôsobe osvojovania si vedomostí u nadaných žiakov, ktorí ich získavajú bez väčšieho úsilia a u žiakov bez veľkého talentu, ktorí potrebujú pre získanie dobrej známky vynaložiť všetky svoje sily. Známky tak postrádajú dve základné funkcie hodnotenia: informačnú a motivujúcu, pretože vo svojej podstate učia, že výsledok často nie je adekvátny množstvu vydanej práce. Zároveň sa známky stávajú cieľom a zmyslom učenia. Pri tomto type hodnotenia zároveň chýba okamžitá spätná väzba, resp. možnosť spätnej väzby je značne obmedzená alebo oneskorená.

          V tesnej nadväznosti na vzrastajúci rozsah poznatkov a tým aj na potrebu zmeniť tradičný cieľ vzdelávania (hromadenie faktov) na nový (vyhľadávanie, hodnotenie, zovšeobecňovanie informácií) sa ukazuje spôsob hodnotenia formou známky ako nepostačujúci. Ako najvhodnejšia a zároveň najprogresívnejšia metóda hodnotenia je takzvané slovné hodnotenie.

          Ak hodnotíme slovom kvalitu, kvantitu, vstupy, proces, výsledok a vzťahy k realite, hovoríme o slovnom hodnotení.

          Slovné hodnotenie je jedným z najdôležitejších pilierov modernizácie vyučovania, a to najmä v jeho spojení s humanizáciou a kvalitnejšou spätnou väzbou: učiteľ môže aj pri slabom výkone žiaka poukázať na určité pozitívne stránky. Zabraňuje súpereniu žiakov, nevedie k rivalite. Zároveň poskytuje objektívnejšie hodnotenie vykonanej práce (Thomková, Daníčková, Kučerová, Křížová, 1995, s. 6).


        • Exkurz do histórie slovného hodnotenia v podmienkach slovenských škôl

        • Od roku 1992 sa slovné hodnotenie uplatňovalo v každodennej školskej praxi  vo viacerých martinských základných školách. Aj napriek tomu, že experiment bol úspešne ukončený až v roku 1996,  výsledky boli podnetom pre  Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky pre úpravu metodických pokynov.

          V metodických pokynoch na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl, ktoré schválilo Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky dňa 25. mája 1994 pod číslom 2489/1994 – 211 ako metodický materiál pre učiteľa základnej školy s platnosťou od 1. septembra 1994, sa v článku 1 uvádzalo:

          Hodnotenie žiakov sa môže realizovať klasifikáciou a slovným hodnotením. Slovné hodnotenie je forma hodnotenia, ktorého výsledky sú obsiahnuté v slovnom komentári, kde učiteľ ocení klady i nedostatky práce žiaka.

          Tento fakt bol podnetom pre Pedagogickú fakultu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, aby v roku 1998 a následne v roku 2000 zorganizovala dve vedecké konferencie, venované problematike slovného hodnotenia. Výsledkom bolo nielen vydanie zborníkov príspevkov, ale i niekoľko odporúčaní (napr. možnosť vytvorenia Združenia učiteľov a škôl pracujúcich so slovným hodnotením) a záverov (napr. potvrdenie pozitívnej motivácie vzdelávacieho procesu žiakov prostredníctvom slovného hodnotenia).

          Napriek všetkým pozitívam slovného hodnotenia sa však v súčasnosti dá pozorovať v slovenských školách skôr opačná tendencia, a to návrat k pôvodnej forme hodnotenia, teda klasifikácii. Jedným z dôvodov sú zvýšené nároky na učiteľa, ktorý uplatňuje slovné hodnotenie – je nutné, aby získal dostatok objektívnych faktov, musí rešpektovať zákonitosti intelektového a psychického vývoja osobnosti žiaka a zároveň by mal byť schopný vedieť slovne formulovať, vyhnúť sa frázam. Na druhej strane, známkovanie je časovo nenáročné (Rosinová, 2000, s. 12).

        • Slovné hodnotenie v Súkromnej základnej škole BellAmos

        • Súkromná základná škola BellAmos využíva v rámci legislatívnych možností slovné hodnotenie aj na II. stupni ZŠ.

           

          Overovanie experimentu bolo ukončené v roku 2002, pričom záverečné hodnotenie s návrhmi pedagogickej dokumentácie a metodických pokynov na hodnotenie žiakov II. stupňa bolo odoslané do Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, ktorý materiál ponúkol Ministerstvu školstva Slovenskej republiky (návrh na Metodické pokyny – dostupné na vyžiadanie). Hoci ministerstvo nedalo konkrétnu odpoveď, slovné hodnotenie na II. stupni v Súkromnej základnej škole BellAmos pokračovalo, a to na základe súhlasu Ministerstva školstva vždy na jeden školský rok.  Vzhľadom na to, že stredné školy neboli pripravené, resp. neakceptovali slovné hodnotenie, pristúpilo vedenie v posledných dvoch ročníkoch k tzv. kombinovanému hodnoteniu: ôsmaci aj deviataci boli hodnotení známkou, ktorá však bola doplnená slovným komentárom; zároveň dostávali dva druhy vysvedčení, slovné i známkové.

          Zákon č. 245/2008 Z. z., Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z 22. mája 2008, však priniesol do hodnotenia žiakov mnohé zmeny, ktorým sme sa boli nútení prispôsobiť. Z tohto dôvodu uplatňujeme aj na I. stupni (ISCED 1), aj na II. stupni (ISCED 2) tzv. kombinované hodnotenie. V praxi to znamená, že každá známka (v škále 1 – 5) je doplnená aj slovným komentárom, slovným hodnotením, zdôvodnením, v prípade I. stupňa (ISCED 1) aj symbolickým (pečiatka, obrázok...).

          Pre porovnanie, slovné hodnotenie sa využíva v mnohých vzdelávacích sústavách sveta. Napríklad na Novom Zélande píše každý učiteľ na konci II. a IV. štvrťroka slovné hodnotenie každému žiakovi. V Nemecku sa slovne hodnotí v 1. a 2. ročníku, avšak vo Švédsku a Nórsku aj vo vyšších ročníkoch. V Taliansku sa slovne hodnotí vo všetkých ročníkoch. V Českej republike sa slovné hodnotenie dostáva do popredia čoraz viac.

    • Postup pri slovnom hodnotení

      Rozsah a štruktúra priebežného i súhrnného slovného hodnotenia jednotlivých vyučovacích predmetov je v právomoci učiteľa, s rešpektovaním zásad slovného hodnotenia.

      1. Obsah slovného hodnotenia by mal pozitívne motivovať žiaka a súčasne by mal byť objektívny a taktný, s dôrazom na odstránenie zistených nedostatkov.
      2. Slovné hodnotenie musí obsahovať konkrétne vyjadrenie toho, čo žiak v danom vyučovacom predmete zvládol a na akej úrovni. Malo by obsahovať tiež ďalší postup rozvoja žiaka so zreteľom na individuálne možnosti a schopnosti. Odporúčame využívať kritériá, vychádzajúce zo vzdelávacích štandardov jednotlivých predmetov, s ktorými je potrebné oboznámiť žiakov i rodičov.
      3. Obsah a formu slovného hodnotenia ovplyvňuje charakter jednotlivých vyučovacích predmetov. V súlade s požiadavkami učebných osnov a vzdelávacích štandardov odporúča sa slovne hodnotiť najmä:
        • stupeň tvorivosti, iniciatívy a samostatnosti prejavu,
        • osvojenie si potrebných vedomostí, skúseností, činností a ich tvorivá aplikácia,
        • vzťah žiaka k predmetu a záujem oň,
        • rozvoj estetického vedomia, vzťah k umeniu,
        • všeobecná telesná zdatnosť a výkonnosť s prihliadnutím na somatotyp žiaka, na jeho zdravotný stav a starostlivosť o vlastné zdravie,
        • schopnosť spolupracovať s inými,
        • schopnosť tolerovať odlišnosti iných, dosahovať kompromisy,
        • schopnosť sebahodnotenia a hodnotenia iných,
        • úroveň verbálnej a neverbálnej komunikácie,
        • osobnostný rozvoj žiaka,
        • vzťah k práci,
        • sebaovládanie, snaha, flexibilita.
    • Špecifiká slovného hodnotenia

        • Širšia škála hodnotenia
        • Slovné hodnotenie ponúka širšiu škálu hodnotenia ako čísla od 1 do 5 – poskytuje tak presnejšiu informáciu o žiakovej práci pomocou slovných formulácií, vyhodnotení či konzultácii chýb. Charakterizuje celkovú žiakovu prácu, nielen jej výsledok. slovného hodnotenia by mal pozitívne motivovať žiaka a súčasne by mal byť objektívny a taktný, s dôrazom na odstránenie zistených nedostatkov. Hodnotenie kvalitatívne zabezpečuje stostupňová škála percent.  

        • Pokrok
        • Slovné hodnotenie zachytáva pokrok v práci – neobmedzuje sa len na hodnotenie práve vykonanej práce, ale sleduje aj pokrok žiaka, nápravu predchádzajúcich chýb, zlepšenie v určitých činnostiach vzhľadom na možnosti žiaka.

        • Komplexnosť
        • Slovné hodnotenie ponúka komplexnú informáciu – nezachytáva len výsledok práce, ale celkovú prácu, snahu, prípravu, aktivitu žiaka a poskytuje ďalšie informácie, ktoré známka necháva v anonymite. Ponúka častejšie a konkrétnejšie hodnotenie – slovné hodnotenie hodnotí celkovú prácu žiaka, nielen jej výsledky. Zachytáva a hodnotí všetky aktivity žiaka na vyučovaní prakticky každý deň.

        • Aktivizácia
        • Slovné hodnotenie aktivizuje učenie sa pre seba – pri slovnom hodnotení je veľmi dôležitým faktorom silná motivácia. V každom z nás je prirodzený záujem o poznávanie a všetkým nám je vlastná zvedavosť. Každý z nás túži dosiahnuť uznanie za svoju prácu a ak si toto všetko učiteľ uvedomí, má v rukách silnú „zbraň“ naučiť dieťa učiť sa nie pre známky, ale pre seba a svoje potreby.

        • Pocit úspechu
        • Slovné hodnotenie ponúka pocit úspechu – slovné hodnotenie umožňuje zažiť úspech i slabšie prospievajúcim žiakom. Oceniť jeho pokrok, zlepšenie, aktivitu, snahu...

        • Iná komunikácia
        • Slovné hodnotenie mení komunikáciu učiteľ – žiak – rodič – rodič dostáva konkrétnejšiu informáciu o práci svojho dieťaťa. Žiak vie presne, v čom sa má zlepšiť, čo sa má doučiť. Slovné hodnotenie takisto umožňuje lepšiu spätnú väzbu zo strany rodičov i žiaka smerom k učiteľovi.

      • Zdroje

      • BISTÁKOVÁ, Ľudmila: Slovné hodnotenie dobrým slovom. Bratislava: Didaktis, 1994. I. vyd. ISBN 80-85456-92-3. 80 s.

        BISTÁKOVÁ, Ľudmila: Modernizujme vzdelávanie pomocou slovného hodnotenia. In: Pán učiteľ, č. 9, 2006, s. 18.

        MEŠKO, Dušan – KATUŠČÁK, Dušan – FINDRA, Ján a kol. : Akademická príručka. Martin, Osveta, 2005. II. vyd. ISBN 80-8063-200-6. 496 s.

        MRENICOVÁ, Alena. Osobná komunikácia. 22. 3. 2007

        PETLÁK, Erich: Všeobecná didaktika. Bratislava: Iris, 1997. ISBN 80-8878-49-2. 278 s.

        ROSINOVÁ, Viera. In: Slovné hodnotenie na druhom stupni základných škôl. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Nitra: Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2000. ISBN 80-8050-320-6

        THOMKOVÁ, Anna – DANÍČKOVÁ, Jana – KUČEROVÁ, Eva – KŘÍŽOVÁ, Jaroslava: Známka alebo slovo? Martin: Základná škola ul. Hurbanova, 1995. ISBN 80-967362-1-3. 96 s.

        THOMKOVÁ, Anna: Projekt Slovné hodnotenie na II. stupni ZŠ (Experimentálne overovanie slovného hodnotenia na II. stupni základnej školy). Martin: Súkromná základná škola BellAmos, 2000.

        THOMKOVÁ, Anna – HERBRYCHOVÁ, Zuzana: Známky nám nechýbajú alebo slovné hodnotenie je ako pohladenie. In: Pán učiteľ, č. 9, 2006, s. 165 – 17.

        TREBUNOVÁ, Lenka: Vzdelávacie sústavy niektorých krajín Európy a sveta.  [online]. [cit. 2007-03-18] Dostupné na: ucitelske-listy.ceskaskola.cz/ucitelskelisty>