Slovné hodnotenie

• • 

• • Slovné hodnotenie vo svetle súčasných výskumov

  • Rok 1989 znamenal pre našu spoločnosť obrat najmä v spoločensko – politickej oblasti. Na celý rad zmien takmer okamžite zareagovala aj školská sféra, čo sa prejavilo najmä v explozívnom, často živelnom, ale aj kontrolovanom rozvoji alternatívneho školstva. Popri štátnych školách vznikli súkromné a cirkevné školy, začali sa uplatňovať rôzne pedagogické koncepcie, metódy a formy práce (Petlák, 1997, s. 232 – 233).

    Je samozrejmé, že tieto zmeny zasiahli aj oblasť hodnotenia, jednu z najcitlivejších sfér  školstva. V ostatných rokoch sa čoraz viac prejavujú v problematike hodnotenia tzv. humanistické tendencie, teda hodnotenie nielen poznatkov, ale aj celkového rozvoja dieťaťa (Thomková, 2000).

    Hodnotenie je v odbornej i laickej verejnosti častokrát stotožňované s pojmom klasifikácia, teda známkovanie (používanie piatich číselných stupňov od 1 do 5). Známka zachytáva, na akej úrovni žiak zvládol požadované poznatky, fakty, pojmy a definície (obsah mechanickej pamäti, vopred stanovená norma). Nezachytáva však spôsoby, akými si ich osvojil, teda individuálne a tvorivé schopnosti žiaka, intenzitu jeho práce. Je predsa rozdiel v spôsobe osvojovania si vedomostí u nadaných žiakov, ktorí ich získavajú bez väčšieho úsilia a u žiakov bez veľkého talentu, ktorí potrebujú pre získanie dobrej známky vynaložiť všetky svoje sily. Známky tak postrádajú dve základné funkcie hodnotenia: informačnú a motivujúcu, pretože vo svojej podstate učia, že výsledok často nie je adekvátny množstvu vydanej práce. Zároveň sa známky stávajú cieľom a zmyslom učenia. Pri tomto type hodnotenia zároveň chýba okamžitá spätná väzba, resp. možnosť spätnej väzby je značne obmedzená alebo oneskorená.

    V tesnej nadväznosti na vzrastajúci rozsah poznatkov a tým aj na potrebu zmeniť tradičný cieľ vzdelávania (hromadenie faktov) na nový (vyhľadávanie, hodnotenie, zovšeobecňovanie informácií) sa ukazuje spôsob hodnotenia formou známky ako nepostačujúci. Ako najvhodnejšia a zároveň najprogresívnejšia metóda hodnotenia je takzvané slovné hodnotenie.

    Ak hodnotíme slovom kvalitu, kvantitu, vstupy, proces, výsledok a vzťahy k realite, hovoríme o slovnom hodnotení.

    Slovné hodnotenie je jedným z najdôležitejších pilierov modernizácie vyučovania, a to najmä v jeho spojení s humanizáciou a kvalitnejšou spätnou väzbou: učiteľ môže aj pri slabom výkone žiaka poukázať na určité pozitívne stránky. Zabraňuje súpereniu žiakov, nevedie k rivalite. Zároveň poskytuje objektívnejšie hodnotenie vykonanej práce (Thomková, Daníčková, Kučerová, Křížová, 1995, s. 6).

    
    

• • Exkurz do histórie slovného hodnotenia v podmienkach slovenských škôl

  • Od roku 1992 sa slovné hodnotenie uplatňovalo v každodennej školskej praxi  vo viacerých martinských základných školách. Aj napriek tomu, že experiment bol úspešne ukončený až v roku 1996,  výsledky boli podnetom pre  Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky pre úpravu metodických pokynov.

    V metodických pokynoch na hodnotenie a klasifikáciu žiakov základných škôl, ktoré schválilo Ministerstvo školstva a vedy Slovenskej republiky dňa 25. mája 1994 pod číslom 2489/1994 – 211 ako metodický materiál pre učiteľa základnej školy s platnosťou od 1. septembra 1994, sa v článku 1 uvádzalo:

    Hodnotenie žiakov sa môže realizovať klasifikáciou a slovným hodnotením. Slovné hodnotenie je forma hodnotenia, ktorého výsledky sú obsiahnuté v slovnom komentári, kde učiteľ ocení klady i nedostatky práce žiaka.

    Tento fakt bol podnetom pre Pedagogickú fakultu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, aby v roku 1998 a následne v roku 2000 zorganizovala dve vedecké konferencie, venované problematike slovného hodnotenia. Výsledkom bolo nielen vydanie zborníkov príspevkov, ale i niekoľko odporúčaní (napr. možnosť vytvorenia Združenia učiteľov a škôl pracujúcich so slovným hodnotením) a záverov (napr. potvrdenie pozitívnej motivácie vzdelávacieho procesu žiakov prostredníctvom slovného hodnotenia).

    Napriek všetkým pozitívam slovného hodnotenia sa však v súčasnosti dá pozorovať v slovenských školách skôr opačná tendencia, a to návrat k pôvodnej forme hodnotenia, teda klasifikácii. Jedným z dôvodov sú zvýšené nároky na učiteľa, ktorý uplatňuje slovné hodnotenie – je nutné, aby získal dostatok objektívnych faktov, musí rešpektovať zákonitosti intelektového a psychického vývoja osobnosti žiaka a zároveň by mal byť schopný vedieť slovne formulovať, vyhnúť sa frázam. Na druhej strane, známkovanie je časovo nenáročné (Rosinová, 2000, s. 12).

• • 

• • 

• • Slovné hodnotenie v Súkromnej základnej škole

  • Súkromná základná škola EduKey využíva v rámci legislatívnych možností slovné hodnotenie aj na II. stupni ZŠ.

     Overovanie experimentu bolo ukončené v roku 2002, pričom záverečné hodnotenie s návrhmi pedagogickej dokumentácie a metodických pokynov na hodnotenie žiakov II. stupňa bolo odoslané do Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, ktorý materiál ponúkol Ministerstvu školstva Slovenskej republiky (návrh na Metodické pokyny – dostupné na vyžiadanie). Hoci ministerstvo nedalo konkrétnu odpoveď, slovné hodnotenie na II. stupni v Súkromnej základnej škole BellAmos pokračovalo, a to na základe súhlasu Ministerstva školstva vždy na jeden školský rok.  Vzhľadom na to, že stredné školy neboli pripravené, resp. neakceptovali slovné hodnotenie, pristúpilo vedenie v posledných dvoch ročníkoch k tzv. kombinovanému hodnoteniu: ôsmaci aj deviataci boli hodnotení známkou, ktorá však bola doplnená slovným komentárom; zároveň dostávali dva druhy vysvedčení, slovné i známkové.

    Zákon č. 245/2008 Z. z., Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) z 22. mája 2008, však priniesol do hodnotenia žiakov mnohé zmeny, ktorým sme sa boli nútení prispôsobiť. Z tohto dôvodu uplatňujeme aj na I. stupni (ISCED 1), aj na II. stupni (ISCED 2) tzv. kombinované hodnotenie. V praxi to znamená, že každá známka (v škále 1 – 5) je doplnená aj slovným komentárom, slovným hodnotením, zdôvodnením, v prípade I. stupňa (ISCED 1) aj symbolickým (pečiatka, obrázok...).

    Pre porovnanie, slovné hodnotenie sa využíva v mnohých vzdelávacích sústavách sveta. Napríklad na Novom Zélande píše každý učiteľ na konci II. a IV. štvrťroka slovné hodnotenie každému žiakovi. V Nemecku sa slovne hodnotí v 1. a 2. ročníku, avšak vo Švédsku a Nórsku aj vo vyšších ročníkoch. V Taliansku sa slovne hodnotí vo všetkých ročníkoch. V Českej republike sa slovné hodnotenie dostáva do popredia čoraz viac.

    Pandémia Covid 19 a jej dopad na zmeny v hodnotení

    Zákonom č. 93/2020 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 25. apríla 2020 novelizoval aj zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo umožnené hodnotiť slovne oba stupne ZŠ.

    Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) možno hodnotiť žiakov základných škôl

    1. slovným hodnotením,
    2. klasifikáciou („známkou“),
    3. kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.

     

    Vo vyučovacích predmetoch, ktoré sú podľa § 55 ods. 2 školského zákona určené v školskom vzdelávacom programe ako neklasifikované a nemožno ich hodnotiť ani slovne, sa na vysvedčení uvedie slovo „absolvoval/-a“ alebo „neabsolvoval/-a“ (ďalej len „nehodnotené vyučovacie predmety“).

Špecifiká slovného hodnotenia

• • Širšia škála hodnotenia

  • Slovné hodnotenie ponúka širšiu škálu hodnotenia ako čísla od 1 do 5 – poskytuje tak presnejšiu informáciu o žiakovej práci pomocou slovných formulácií, vyhodnotení či konzultácii chýb. Charakterizuje celkovú žiakovu prácu, nielen jej výsledok. slovného hodnotenia by mal pozitívne motivovať žiaka a súčasne by mal byť objektívny a taktný, s dôrazom na odstránenie zistených nedostatkov. Hodnotenie kvalitatívne zabezpečuje stostupňová škála percent.  

• • Pokrok

  • Slovné hodnotenie zachytáva pokrok v práci – neobmedzuje sa len na hodnotenie práve vykonanej práce, ale sleduje aj pokrok žiaka, nápravu predchádzajúcich chýb, zlepšenie v určitých činnostiach vzhľadom na možnosti žiaka.

• • Komplexnosť

  • Slovné hodnotenie ponúka komplexnú informáciu – nezachytáva len výsledok práce, ale celkovú prácu, snahu, prípravu, aktivitu žiaka a poskytuje ďalšie informácie, ktoré známka necháva v anonymite. Ponúka častejšie a konkrétnejšie hodnotenie – slovné hodnotenie hodnotí celkovú prácu žiaka, nielen jej výsledky. Zachytáva a hodnotí všetky aktivity žiaka na vyučovaní prakticky každý deň.

• • Aktivizácia

  • Slovné hodnotenie aktivizuje učenie sa pre seba – pri slovnom hodnotení je veľmi dôležitým faktorom silná motivácia. V každom z nás je prirodzený záujem o poznávanie a všetkým nám je vlastná zvedavosť. Každý z nás túži dosiahnuť uznanie za svoju prácu a ak si toto všetko učiteľ uvedomí, má v rukách silnú „zbraň“ naučiť dieťa učiť sa nie pre známky, ale pre seba a svoje potreby.

• • Pocit úspechu

  • Slovné hodnotenie ponúka pocit úspechu – slovné hodnotenie umožňuje zažiť úspech i slabšie prospievajúcim žiakom. Oceniť jeho pokrok, zlepšenie, aktivitu, snahu...

• • Iná komunikácia

  • Slovné hodnotenie mení komunikáciu učiteľ – žiak – rodič – rodič dostáva konkrétnejšiu informáciu o práci svojho dieťaťa. Žiak vie presne, v čom sa má zlepšiť, čo sa má doučiť. Slovné hodnotenie takisto umožňuje lepšiu spätnú väzbu zo strany rodičov i žiaka smerom k učiteľovi.

• Zdroje

• ^{_{BISTÁKOVÁ, Ľudmila: Slovné hodnotenie dobrým slovom. Bratislava: Didaktis, 1994. I. vyd. ISBN 80-85456-92-3. 80 s.}}

  ^{_{BISTÁKOVÁ, Ľudmila: Modernizujme vzdelávanie pomocou slovného hodnotenia. In: Pán učiteľ, č. 9, 2006, s. 18.}}

  ^{_{MEŠKO, Dušan – KATUŠČÁK, Dušan – FINDRA, Ján a kol. : Akademická príručka. Martin, Osveta, 2005. II. vyd. ISBN 80-8063-200-6. 496 s.}}

  ^{_{MRENICOVÁ, Alena. Osobná komunikácia. 22. 3. 2007}}

  ^{_{PETLÁK, Erich: Všeobecná didaktika. Bratislava: Iris, 1997. ISBN 80-8878-49-2. 278 s.}}

  ^{_{ROSINOVÁ, Viera. In: Slovné hodnotenie na druhom stupni základných škôl. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie. Nitra: Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa, 2000. ISBN 80-8050-320-6}}

  ^{_{THOMKOVÁ, Anna – DANÍČKOVÁ, Jana – KUČEROVÁ, Eva – KŘÍŽOVÁ, Jaroslava: Známka alebo slovo? Martin: Základná škola ul. Hurbanova, 1995. ISBN 80-967362-1-3. 96 s.}}

  ^{_{THOMKOVÁ, Anna: Projekt Slovné hodnotenie na II. stupni ZŠ (Experimentálne overovanie slovného hodnotenia na II. stupni základnej školy). Martin: Súkromná základná škola BellAmos, 2000.}}

  ^{_{THOMKOVÁ, Anna – HERBRYCHOVÁ, Zuzana: Známky nám nechýbajú alebo slovné hodnotenie je ako pohladenie. In: Pán učiteľ, č. 9, 2006, s. 165 – 17.}}

  ^{_{TREBUNOVÁ, Lenka: Vzdelávacie sústavy niektorých krajín Európy a sveta.  [online]. [cit. 2007-03-18] Dostupné na: ucitelske-listy.ceskaskola.cz/ucitelskelisty>}}