Daniel Hevier: Rozprávka o malom a
Hodina čítania nemusí byť vždy len o čítaní. Luckini štvrtáci našli v poslednej dobe záľubu v dramatizácii textov a príbehov. A tak dostali spontánny nápad... Salome sa opýtala: „A môžeme si to zahrať?“
Všetci nadšene súhlasili a pustili sa do príprav. Rozdelili si úlohy, pripravili pomôcky – rekvizity, skúšali dialógy aj pohyb na javisku. A po malej generálke, nadišiel čas premiéry, na ktorú pozvali p. riaditeľku. Decká sa veľmi snažili a my sme videli, že čítanie ich naozaj baví. Nielen preto, že hravo vedia prerozprávať obsah textu, odpovedať na otázky, ale hlavne preto, že ho dokázali prežiť – precítiť, zhostiť sa úlohy niektorej z postáv, znázorniť aj neživé predmety a veci. A tak sa nám opäť potvrdilo, že zážitkové učenie a škola hrou je pre deti naozaj najväčším prínosom. Veď nie každý deň sa z bežných štvrtákov stávajú divadelní herci...
Bez trémy a slobodne.
A ich pocity?
Mohla som sa vžiť do tej postavy a rozprávky. – Mohol som sa hýbať v priestore. – Cítil som sa slobodne. – Cítil som sa ako herec v divadle. – Mohla som improvizovať, nemusela som sa držať textu. – Mohla som robiť, čo som chcela. – Mal som z toho zážitok. – Mohol som mať dve veci. - Mal som veľkú pracovňu. – Cítila som sa veľmi nervózne. – Cítil som sa ako v rozprávke a pritom som sa hanbil. – Bolo to super!